Sajfova štafeta – MMM Košice 2010

O tom, že človek sa občas v živote stretne s malými či väčšími náhodami Vám poviem práve v tomto príbehu spred vyše dvoch rokov dozadu. O košickom maratóne som do tej doby iba počul a vedel, že patrí k najstarším v Európe, je druhý najstarší na svete hneď po bostonskom maratóne a že má venovaný Pamätník so sochou maratónca na Námestí maratónu mieru. Je vysoký 3 metre a na podstavci má vygravírované mená všetkých doterajších víťazov. Okrem ďaľších pamiatok mesta určite stojí za pozretie.

Dva týždne pred 3. Októbrom 2010 bola mediálna kampaň maratónu v plnom prúde, bežecká jeseň takisto a registrácie na všetky disciplíny boli uzavreté. Fun rádio v tom čase vyhlásilo súťaž „Pobež štafetu so Sajfom“, v ktorej bolo potrebné spraviť videoprezentáciu a následne bolo spomedzi všetkých prihlásených súťažiacich vybratých 5 finalistov, ktorí mali za týžden nabehať čo najviac kilometrov.  Výzva bola jasne daná. Súťaž spojená so sebaprekonávaním bolo niečo, do čoho som mal chuť ísť a do čoho som bol odhodlaný vložiť všetku svoju energiu.  

Nahrať takú videovizitku nie je žiadna sranda, pretože pri takejto vážnej činnosti nemôžete vtipkovať s „kameramanom“. Tak sme sa s Hurvim rozlúčili bez nahratej videoprezentácie a išiel som domov. Keď som dorazil bolo niečo okolo pol dvanastej v noci, výzva stále otvorená, deadline súťaže bol na druhý deň doobeda, čiže ostávalo pár hodín. Nedalo mi to a do postele som si síce líhal o pol 3 nadránom, ale s pokojom na duši a nadšením, že som nakoniec vytvorený „slide“ z fotiek odoslal do súťaže.

So spolucestujúcim do Košíc

Dobrý deň, tu je Fun rádio ...

Príjemný hlas milej slečny z recepcie rádia mi oznámil, že si vybrali moje „video“ medzi finalistov, proti ktorým budem bojovať a behať týždeň vkuse. Tenisky od Nike mi z Holandska dorazili o pár dní, nebol som vtedy doma, ale kuriér mi ich nechal v pizzerii. Do maratónu ostával týždeň a ja som sa mohol pustiť do týždňového naháňania kilometrov. Zvyčajne som chodieval ráno pred prácou na 10 km a takú istú vzdialenosť aj večer. Občas som to upravoval podľa síl, ráno menej a večer zas viac, prípadne naopak. Jedno ráno sa mi podarilo dať po hrádzi cez priehradu Sereď – Galanta, čo bolo okolo 20 km, večer nato ešte 10, ale do smiechu mi ani náhodou nebolo. Pred súpermi som však bol celý čas o krok vpredu a neskutočne som si želal, aby  bol už koniec. Konečné výsledky v piatok ráno hovorili, že pred súperkou Orsi z druhého miesta som zvíťazil o 6 km, môj finálny výsledok po celom tomto kolotoči bol asi okolo 150 km za týždeň. Zvíťazil som, lebo som jednoducho chcel a mal tú správnu disciplínu. Poobede „prišiel“ telefonát z rádia, povedal som do vysielania niečo o svojich pocitoch, bol som neskutočne rozbitý a trošku som začal cítiť koleno. Večer som išiel konečne na zaslúžené pivo, pri ktorom som od stola vybavil odvoz do Košíc cez stránku stopar.sk. Hneď v prvom inzeráte hľadali posledného pasažiera na maratón, tak teda bola by to škoda nevyužiť. V sobotu ráno som čakal nastúpený v Nitre a o 5 hodín som už vychutnával atmosféru deň pred závodom. Miloš, ktorý bol mojim súperom pri „naháňaní“ kilometrov počas toho divokého týždňa bol zhodou okolností z Košíc, tak sme si dali spolu víťazné pivo.

V nedeľné ráno som sa na recepcii hotela Hilton stretol so Sajfovým teamom, spoznal nových ľudí, prebral si pekné bežecké ceny, dozvedel som sa, že v maratónskej štafete pobežím tretí 12 km úsek, čo ma veľmi nepotešilo, pretože koleno pobolievalo a únava stále pretrvávala. Našu štafetu s názvom Nike Fun rádio začínal kondičný tréner Ivan Gabovič, pokračoval Jajco, tretí úsek bol môj a finišoval Sajfa. Noha počas závodu až tak veľmi neprotestovala, sily mi už veľmi nestačili, ale asi 2 km pred odovdávaním štafetového potítka ma zobral do parády nejaký neznámy prešovský runner, tak som aspoň držal krok s ním. Počas záverečných kilometrov stihol identifikovať, že podľa prízvuku asi budem zo západu. Žlté potítko som úspešne odovzdal a už som si iba vychutnával zaslúžený oddych v cieľovej rovinke. Výsledný čas našej štafety bol 03:17,51 hod. a umiestnili sme sa na 5. mieste zo 44 štafiet. Nuž, mal som tú česť byť v teame s dobrými bežcami :-)

Košický maratón bol jeden super zážitok. Výzvy sú nato, aby sa plnili, tak som túto misiu dotiahol do úspešného konca a som rád, že som mohol byť súčasťou tejto štafety. Minuloročný košický MMM 2011 sa nám prekrýval s polmaratónom v Londýne, ale tento rok si ho nenechám ujsť a o 2 týždne vyrážam na polmaratónsku trať.