Kolárovský trojkráľový maratón a polmaratón

Nový rok  býva zvyčajne pre väčšinu ľudí tým najsprávnejším časovým obdobím na nové predsavzatia, výzvy a ciele, ktoré ich poženú dopredu a tým prekonajú samých seba. Alebo aj neprekonajú, niektorým to vydrží do konca mesiaca, iným do polovičky februára, niektorí si dajú prestávku a v aktivitách pokračujú na jar, prípadne pred letom keď prichádza čas na plavky. Na tento rok som si nadstavil aj ja nové športové i nešportové výzvy, za ktorými jednoznačne treba ísť, nato si ich dávam. Jedno je však isté, naďalej pokračujem v tom čo ma baví a napĺňa.

Tento pretek som vôbec nemal v pláne absolvovať, tobôž nie 21,1 km, ale v rámci regenerácie v horúcich bazénoch Veľkého Medera po Silvestrovských oslavách a popri zostavovaní termínovky pretekov som narazil aj na tento polmaratón. Keďže by som chcel ísť tento rok viac behov na polmaratónskej trati a kolárovský bol od nás na skok, bola túžba skúsiť to nakoniec silnejšia. Trošku som váhal, od októbrového Košického maratónu som mal nabehané niečo iba cez 100 km, čo nebola žiadna sláva. Nakoniec som si do batožiny pribalil aj bežeckú výbavu, aby sme s mojou supporterkou mohli v nedeľu ráno vyraziť do Kolárova. 

Polmaratón Kolárovo 

Po bežeckých ovocníčkovských raňajkách sme sa mohli vydať do 25 km vzdialeného Kolárova. Terčík policajta nás odstavil na krajnicu, ale po zvyčajných otázkach odkiaľ - kam a po odpovedi "Na maratón" sme mohli okamžite bez zdržania pokračovať v ceste. Štart trojkráľového behu bol situovaný do centra mesta a po zaparkovaní takmer hneď pod štartovacím oblúkom nás vítala milá babička so slovami: "Vitajte v Kolárove!" Nevídané, poďakovali sme sa za privítanie a pokračovali podľa šipiek na miesto prezentácie. Milí to domáci ľudia veruže, doslova tu majú z tejto udalosti pekný bežecký sviatok a vytvárajú príjemnú atmosféru. Šipky nás previedli miestnym parkom až do priestorov telocvične základnej školy, kde sa  na prezentácii sústredila väčšina bežcov. Na polmaratónskej trati sa u mužov súťažilo v kategóriách 18-35, 36 - 50 a nad 50 rokov, ženy boli bez kategórií, na maratónskej trati boli kategórie rovnaké, pričom u žien bolo rozdelenie do 35 rokov a nad 35 rokov.

Kolárovo maratón - štart

Po vyplnení prihlášky, zaplatení štartovného 5 €, prevzatí štartovného čísla, rozcvičke a rozklusaní čakalo vyše 200 bežcov a bežkýň na štartový výstrel, ktorý zaznel o 10:00 h. Tu v Kolárove nebol hocijaký, celý bežecký koridor odpálila salva z húfnice a pelotón sprevádzali jazdci na koňoch v dobových kostýmoch. Opäť niečo nové na pretekoch. Práve preto mám rád tieto menšie preteky a nielen tie masové, pretože ponúkajú zase niečo iné. Trať tvoril asfalt, po úvodných kilometroch v meste sme opustili Kolárovo mostom cez Váh a ďalej bežali popri hrádzi s otočkou naspäť za polovicou trate. Mal som veruže čo robiť už v polovici, mierne ma zachránila občerstvovačka na spomínanej otočke, kde som si doprial také malé hody. Pohárik čaju, 3 poháriky vody, mesiačik z pomaranča, kocka cukru a poďme ho naspať, čaká ma ešte 10 km. Cesta naspäť bola nekonečná, boľavá, nohy neposlúchali, tempo klesalo. Bolo úžasné pred sebou vidieť park, za ktorým bol cieľ, do ktorého som prišiel viac zničený ako po celom maratóne. Jediné, čo som potreboval, bolo dostať do seba vodu a zo seba mokré veci. Všetko som to vybavil v aute na zadnom sedadle a pobral sa naspäť do školy, kde podávali výbornú klobásku a palacinky, ktoré napiekli šikovné domáce gazdinky. Mesto Kolárovo ako hlavný organizátor pripravil všetko na úrovni, video zo sprievodného auta je k dispozícii nižšie, kompletné výsledky sú k dispozícii tu a analýza môjho behu je na stránke garminu. Mužský maratón vyhral majster SR v polmaratóne a maratóne 2011 Imrich Magyar v čase 02.44,41 h, ženský Karin Kaczorová v čase 03:46,41 h. 
Určite sa nájdu aj drobné nedostatky, osobne by som jedáleň a vydávanie občerstvenia sprístupnil bezprostredne po dobehnutí prvých polmaratóncov, čakať niečo okolo hodiny po dobehnutí nebolo bohviečo, ale keďže sme sa neponáhľali, počkali sme. Taktiež boli negatívne ohlasy na značenie trate, s ktorým mala problém bežecká skupinka, ktorá zablúdila a bola diskvalifikovaná. Mňa sa poblúdenie samozrejme netýkalo, obiehali ma aj dievčatá, tety a babky. Bol som rád, že som v závere nekráčal. Ide iba o drobnosti, ktoré keď organizátor v budúcich ročníkoch vylepší bude z toho ešte lepší pretek ako tento posledný. Športu zdar!