Dnes prišiel deň, kedy som sa Vám rozhodol venovať tieto riadky, na ktoré som sa chystal už zopár mesiacov. K ich napísaniu som sa konečne dopracoval na apel tých, ktorí sa na ne tešili a dávali mi otázky či som už začal. Tak som teda začal a prekonal svoju písaciu lenivosť. Je to môj vôbec prvý článok, ktorý je spojený s tým, čo mám rád a čo rád robím. Šport mi nikdy nebol cudzí, skôr naopak. Zvolil som si beh, ktorý mi dáva presne to, čo potrebujem.
Z času na čas sa stretnem s otázkou od nebežcov či ma to baví
a prečo to robím. Aktívny pohyb odporúčam úplne každému, kto sa chce cítiť
lepšie, chce zredukovať svoju váhu, vybiť prebytočnú energiu, posilniť kondíciu
a prevetrať hlavu. Všetky tieto pozitíva, ktoré som vymenoval Vám beh
zaručene prinesie, ak sa do neho vrhnete s chuťou a sebadisciplínou.
Potom príde aj odmena.
Postupne sem pribudnú ďaľšie príbehy a zážitky, ktoré ma stretli na
pretekoch či mimo nich a ktoré budú písané a zoradené tak, ako išli. Príjemné čítanie.
Dokolečka dokola ...
Aj o tom boli začiatky niekedy
v septembri 2009. S mojim začiatočným bežeckým parťákom Hurwim sme
začali dávať kolečká na školskom 250m okruhu ZŠ Fándlyho, ktorý bol pekne
zarastený (a stále aj je), po antuke na ňom viac menej nie je ani stopy
a tak sme sme behali po úzkom chodníčku, ktorý je vyšliapaný na vnútornej
strane dráhy. Častokrát som si spomenul, že ako žiaci sme sa tam na pracovnom
vyučovaní aj čosi namakali a tá antuka aj vyzerala ako z rozprávky..
Presne zo spomínaného obdobia našich bežeckých začiatkov som v aplikácii Nokia Sports
Tracker, ktorú som vtedy používal so svojou N95kou našiel zaznamené naše
úvodné výklusy. Ako to v živote so začiatkami chodí, tak ani tieto neboli
najľahšie, ubehnuté vzdialenosti boli kratšie, striedali sme 3km / max 5km,
prípadne 25-30 minút a tempo ešte slabšie. Na začiatok bol ovál ta
najlepšia voľba, pretože nie vždy spomínaných 30 minút išlo hladko
a predsa sa ľahšie kráča na dráhe. Ale bojovali sme.
Hovorí sa, že pomaly ďalej zájdeš
A tak sme sa učili prekonávať samých
seba, učili sme ako správne dýchať a taktiež mať pevnú vôľu. Jeseň sme
takto preklusali a s príchodom zimných mesiacov toho roku beh
vystriedala plaváreň, kde sme trávili plaveckú hodinu či dve. Podaktorí
denne, ostatní 3 krát do týždňa, ale poctivý kilometer v bazéne bol vždy
splnený. V takomto trende sme pokračovali aj v úvodných zimných
mesiacoch nového roka a s príchodom jari sme striedali kombináciu
plaváreň - beh. Niekedy sa mi podarilo zakombinovať beh a hneď po ňom
prišiel na rad bazén. Pamätám si, že v tom období som bol pár krát na
dráhe aj s Maťom, ktorý mi ako študent FTVŠ UK dal cenné rady a zostavil
mi tréningový plán na 7 dní s opakovaniami a prestriedaním dlhších
a kratších úsekov, šprintov a plávania. Rozdelil mi to po
kilometroch, jeden kilometer v pomalšom tempe, okolo 6:00 - 6:30/km, ďalší o niečo rýchlejšie
a takto sa to striedalo, posledných 50 m z kilometra bol šprint.
Najviac kilometrov v tréningovom pláne ku koncu týždňa bolo sedem. Zobrali sme to
však ešte vážnejšie ako to len bolo možné zobrať a naša prvá veľká súťažná
výzva bola predo dvermi. Ale o tej
si povieme až najbližšie.
