Po viac ako mesiaci od posledného behu
z Devína do Bratislavy sme v bežeckých kalendároch narazili na
rakúsky bežecký seriál Lauftour, ktorý toho roku v sebe zahŕňa 11 závodov,
z ktorých niektoré tvoria kombináciu horských či lesných behov, nordic
walking a niektoré sú klasické cestné behy. Do nášho voľného termínu nám
najlepšie zapasoval beh cez park vojenskej akadémie vo Wiener Neustadt.
V rýchlosti sme naštudovali propozície, pozreli sa na mapu trate, ktorá
viedla z bežeckého oválu cez les a tvorila tri kolá, dokopy 10 km.
Tento beh nepatril medzi tie plánované, ale ako sa hovorí, najlepšie sú akcie
spontánne, tak sme sa tešili na výlet.
Pred súťažnou nedeľou sme zvolili predsúťažnú sobotu pri pive
a presunuli sa k Hurwimu, odkiaľ sme sa rozhodli skoro ráno
vyštartovať. Spali sme minimum, čo bolo trošku viac nezodpovedné a po
zazvonení budíka o piatej hodine rannej sme zvažovali čo ďalej, lebo sa
zdalo, že to akosi nezvládame. Po pár minutách chodenia po byte sme sa nakoniec
prekonali a vyštartovali pre ďaľšie dve dohodnuté členky výpravy – Lucku
a Gabiku. Na celej bežeckej výprave bolo najlepšie to, že sme sa rozhodli
ísť do Wr. Neustadt, ale nepozreli sme si cestu, kilometre, nebrali si mapu,
atlas, navigáciu a žiadne iné pomôcky, ktoré by nám mohli byť počas cesty prospešné. Trafíme podľa tabúľ.
Guten Tag, Österreich
Trafili sme! Ak si dobre pamätám, tak iba raz sme sa na benzínke pýtali na
cestu, inak všetko prebehlo bez problémov. Wiener Neustadt. Rakúske mestečko so
40 tisíc obyvateľmi na nás čakalo. Zaparkovali sme v uličke, zobrali
batohy a číhali na prvú osobu, ktorá nám vysvetlí ako sa dostaneme do
parku akadémie. Narazili sme na babičku, ktorá mala rovnaký smer
ako my, len neišla behať, ale do kostola. Počas 10 minútovej cesty sme sa
dozvedeli napríklad aj to, že park založila Mária Terézia a rôzne iné
pikošky. Skôr som bol však zvedavý na prezentáciu preteku. Ako sme sa
približovali zistil som, že tenisky ostali v kufri auta, takže otočka
a behom pre ne. Parťáci ma počkali na lavičke, v areáli atletického
štadióna sme dostali prihlášky, vyplnili ich a usúdili, že najvhodnejší
názov pre klub na tomto rakúskom behu bude „Georunners“.
Do štartu závodu neostávalo veľa času, tak sme sa rozbehali a po
chvíľke sme už stáli v štartovom koridore pripravení ukázať, čo je
v nás po minimálnom spánku. Po výbehu z areálu a atletickej
dráhy sme sa ocitli na lesnom okruhu, ktorý mal približne 3km. Prvé kolečko sa
mi išlo relatívne v pohode, s ostatnými dvomi to už také ružové
nebolo. V druhom kole ma už víťazi obiehali o kolo, spoza chrbta som
počul iba „Vorsicht!“, tak som uvoľňoval bežeckú stopu. Ja ti dám taký
„Vorsicht“, chalan... Bol som skutočne rád, že som dokončoval tretie lesné kolo
a vbiehal na štadión, kde ma už necelé 4 minúty čakal vysmiaty Hurwi.
Výsledný čas v cieli bol 00:53:52, lepšie to v tú nedeľu jednoducho
nešlo.
Vojenská akadémia vo Wr. Neustadt mala perfektnú úroveň, od spŕch,
športových hál cez prekážkové a lezecké dráhy až po vzhľad celého areálu,
v ktorom sme ešte trochu porozhliadali a pomaličky sa pobrali doraziť
tento výlet do Podersdorfu na Neusiedler See, pozreli sme si maják
a veterný mlyn. Náš zatiaľ prvý a zároveň posledný rakúsky beh bol
nakoniec príjemným zážitkom, ku ktorému sa rád vraciam. Pridal som sem aj fotky z celého dňa :-) 18. Akademieparklauf
