Jar roku 2010 sa niesla v znamení naháňania kilometrov, pretože chuť
po prvom veľkom preteku bola veľká. Natrénované sme mali približne 5 – 8 km vo
frekvencii 2 – 3 krát do týždňa. Za súťažnú premiéru sme si vybrali Národný beh
z Devína do Bratislavy, ktorého registráciu sme troška prešvihli. Nádej
však zomiera posledná a možnosť premiérového štartu nám ponúkla fan stránka
Nike running, ktorá dala do ponuky posledné štartovné miesta. Neváhal som ani sekundu
a zarezervoval ich. Po telefonickom odobrení štartu mojim parťákom Hurwim
sme sa deň pred Devínom vytešovali, že už zajtra si vyskúšame 11625 m dlhú
trať. Naše ciele boli v tomto prípade skromné, chceli sme predovšetkým
prebehnúť cieľom a dať to bez ujmy na zdraví. Potrebovali sme zohnať ešte
jedného člena nedeľnej výpravy, ktorý bude mať na starosti naše veci, doklady
a telefóny. Po dohode s Tomajkom na čase odchodu nám už absolútne nič
nebránilo tomu, aby sme večer spokojní ľahli do postele a dobre sa na to
všetko vyspali.
O pár hodín mi už budík oznamoval, že je čas vstať, dať si niečo ľahké
na raňajky, hodiť si do batohu tenisky a vyraziť. Rozhodli sme sa ísť
autom, pretože behom sa nám veľmi nechcelo. Z Devína budeme mať ešte čo robiť, tak sme radšej
zvolili rozumnejšie riešenie. Atmosféra v aute bola dobrá, nálada na
úrovni a my sme sa pomaličky približovali k Petržalke. Výprava
bezproblémovo dorazila, zaparkovali sme v blízkosti Auparku, zobrali si
veci a cez Starý most prešli do mesta na Hviezdoslavovo námestie, kde bol
cieľ trasy a pre nás dôležitý červený Nike mikrobus, v ktorom sme si
potrebovali vybaviť štartovné čísla a tričká.
Zaboduj pri každom behu
Bol nápis, čo nám zdobil chrbát na tmavomodrom tričku, ktoré sme dostali od
Nike pri spomínanom červenom mikrobuse. Namotivovaní sme teda boli ako sa
patrí. Rozlúčili sme sa s Tomajkom, pretlačili sa do zberného autobusu,
ktorý odvážal bežcov hore na Devín, niekde po ceste sa pokazil, ale
o chvíľku sme stáli nastúpení v štartovom koridore, ktorý nakomplet
zaplnil parkovisko pod hradom, na ktorom sa tlačilo 4556 bežcov. Ešte povinná
rozcvička a o chvíľku sme odpočítavali sekundy do štartu. Výstrel
odštartoval 63. ročník Národného behu z Devína do Bratislavy. Úvodných 5
minút sme sa posúvali krok po kroku, inak to v tejto mase ľudí proste ani
nešlo. Tesne po štarte sme využili bočné obiehačky popri rodinných domoch, po
trávnikoch aby sme ako tak vykľučkovali, konečne sa dostali do potrhaného davu
ľudí a pokračovali prvých 5 km spolu. Hurwi neskôr o kúsok unikol,
tak sme sa videli až v cieli. O zážitky nebola núdza, na trati som
mal možnosť vidieť čestnú prezidentskú ochranku v maskáčoch, kanadách
a so samopalmi, bežcov so športovými kočíkmi s bábatkami a fanúšikov,
ktorí povzbudzovali po krajoch ciest. Konečne som okúsil atmosféru väčšieho
športového podujatia, ktoré má dlhodobú tradíciu a dobrú organizáciu.
Nebežalo sa najhoršie, ale ani najlepšie, čas v cieli na prvý krát nebol
bohvieaký - 01:05:18, ale každopádne v nás táto akcia
zanechala pekné spomienky a splnený cieľ – dobehli sme. V cieli
nasledovala občerstvovačka a my sme sa mohli spokojní vrátiť domov.
Posledné dva ročníky 2011 a 2012 som bežať nemohol, ale ak mi vyjde tento beh
budúci rok budem sa na neho veľmi tešiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára